Je cyberpunk mementom alebo snom sci-fi spisovateľov a geekov? Upozorňuje nás na problémy dnešnej spoločnosti. poukazuje na to, ako by sa mohli rozvinúť niektoré negatívne trendy prítomné v spoločnosti už dnes. Jeho opisy sú ponuré, tmavé, ľudia trpiaci a strádajúci. Na druhej strane, fanúšikovia cyberpunku radi snívajú o svete opisovanom v takýchto dielach. Ako by sme teda mohli nazvať stav, v ktorom by hlavné motívy cyberpunku boli vyvedené do maximálneho extrému. Neboli by viac trendmi ale obrazom spoločnosti, ku ktorej nás tieto trendy priviedli. Napadajú ma dve slová - utópia a anti-utópia, kde predložka anti- predstavuje najhoršiu možnú variantu, k akej predstavy cyberpunkových autorov dotiahnuté do konca mohli viesť. Nechajme však terminológiu, lebo tá na samotné obrazy tohto sveta vplyv nemá a poďme sa radšej pozrieť, ako by taký svet vyzeral.
Nie je síce jasná zhoda na tom, ktoré motívy sú jednoznačne cyberpukové a ktoré už nie. Vo všeobecnosti by sa ale dalo vybrať niekoľko základných línií, ktoré spájajú väčšinu cyberpunkových diel a bez aspoň niektorých z nich si cyberpunk neviem predstaviť. Nahliadanie na ľudské telo ako na technické zariadenie, ktoré pri dostatočne rozvinutej technológií možno opravovať, meniť a vylepšovať rovnako, ako každé iné zariadenie. Pre cyberpunk sú typické implantáty rozširujúce fyzické a psychické schopnosti jedincov ale aj biologické či genetické modifikácie.
Druhým rysom je umelá inteligencia, alebo aspoň autonómne konajúce zariadenia, ktorých správanie pripomína konanie samostatného inteligentného jedinca. Buď ide o cyborgov resp. robotov, ale často o entity "žijúce" ako informácia v prostredí digitálneho sveta bez fyzického zhmotnenia. Tak sa dostávame k tretej charakteristickej črte cyberpunku, ktorou je virtuálna realita. Tá je v týchto dielach ponímaná ako akási alternatíva k realite primárnej. Je zobrazovaná ako prostredie umožňujúce fungovanie umelej inteligencie, ale aj užívateľov v digitálnom svete podobne, ako vo svete reálnom. Samozrejme, mohli by sme nájsť mnoho iných faktorov definujúcich cyberpunk, ako napríklad prevahu nadnárodných súkromných spoločností nad vládami národných štátov alebo motív hlavného hrdinu, ktorý je typicky asociál a najčastejšie hacker.
Ako by teda vyzeral svet, v ktorom by tieto motívy boli dotiahnuté do úplného extrému? Ľudské telo by už nebolo nič viac ako nástroj na pripájanie mysle do reálneho sveta. Myseľ ako taká by bola digitálnou informáciou, ktorú by bolo možné presúvať a kopírovať do iných tiel, biologických alebo sintetických v prípade, ak by jedinec chcel pôsobiť v primárnej realite, alebo by táto myseľ existovala iba vo virtuálnej realite, kde by namiesto fyzikálnych zákonov jediným limitom boli technické špecifikácie danej siete. Keďže však predpokladáme extrémny prípad, väčšina technických obmedzení ako napríklad prenosová kapacita a globalizácia internetovej siete by boli prekonané a tak by život na tejto úrovni bol prakticky bez obmedzení. Rozdiel medzi realitami by sa tak zotrel a smrť ako taká by zanikla, lebo stav fyzického tela by na zachovanie mysle nemal vplyv keďže tá by sa po tom, ako by telo v skutočnom svete prestalo fungovať, jednoducho uploadovala späť na sieť a následne podľa potreby do iného tela.
Pokiaľ ide o fyzické telá, predpoklad, že ide o technické stroje ako každé iné by pri dotiahnutí do konca znamenal, že po dosiahnutí dostatočného stupňa technologického rozvoja by nastali všeobecné úpravy tiel do takej miery, že originálna podoba ľudského tela by z racionálnych dôvodov asi vôbec nebola zachovaná a podľa potreby by bola biologicky a technicky vylepšovaná, prípadne celkom nahradená sintetickým telom. Popri tom by v takomto svete existovalo veľké množstvo entít, ktorých správanie by vo všetkých ohľadoch vykazovalo známky inteligencie, hoci ich pôvod by bol elektronický. Cyberpunokvá utópia by teda zobrazovala svet, v ktorom by koncepty ľudského tela, smrti, reality a toho, kto je človek a jeho odlíšenie od stoja správajúceho sa ako človek celkom stratili relevantnosť a buď by zanikli, alebo by museli byť na novo redefinované.
Táto predstava možno niekoho desí, niekoho iného možno fascinuje. Podľa toho poznáte, či sa radíte medzi cyberpunkových utopistov alebo anti-utopistov. Ak vás predstava takéhoto sveta zaujala, dávam vám do pozornosti napríklad diela Tsutomu Niheiho ako Blame!, NOiSE, Digimortal, Biomega a mnohé iné.
